Pripomíname si 205. výročie narodenia doktora Markušovského

Slovenský lekár Ľudovít Ondrej Markušovský zanechal stopy svojho pôsobenia v niekoľkých krajinách Európy. Štrbský rodák sa narodil 25. apríla r. 1815 v národne uvedomelej rodine evanjelického farára Ondreja Markušovského a Žofie, rodenej Medveckej. Prvé školenie získal v rodičovskom prostredí od otca, gymnaziálne štúdiá nadobúdal v Rožňave a Kežmarku. Sprvoti sa orientoval na právo (Kráľovská akadémia v Bratislave), od roku 1934 sa stal poslucháčom medicíny v Pešti. Kvôli finančným problémom (úmrtie otca) sa venoval i pedagogickej činnosti u grófa Leva Festeticha. Doktorské štúdiá ukončil v roku 1844 titulom MUDr. v Budapešti. Svoje lekárske vzdelanie si doplnil v Paríži. Počas rokov 1844 – 1846 bol poberateľom štipendia na chirurgickom ústave u prof. Wattmana vo Viedni a v roku 1847 získal pracovné miesto asistenta na budapeštianskej chirurgickej klinike. V meruôsmych rokoch jeho prax bola žiaduca najmä na vojnových frontoch, kde pracoval ako nemocničný a štábny lekár a od roku 1849 ako osobný lekár veliteľa armády A. Görgeiho.

Po ukončení bojov v roku 1850, pre revolučné postoje, bola jeho lekárska prax ohrozená. V tomto čase začal pracovať ako praktický lekár. Jeho prácu v oblasti rinológie možno označiť ako priekopnícku i nadčasovú. V roku 1860 zostrojil nosové zrkadlo, ktoré dodnes, takmer v nezmenenej podobe, používajú lekári ORL na celom svete. Markušovského možno právom označiť za hlavného organizátora uhorskej zdravotníckej a lekárskej vedy. Na lekárskej fakulte zriadil katedru verejného zdravotníctva a katedru hygieny. V roku 1957 založil a viac ako 30 rokov redigoval odborný časopis Orvosi Hetilap (Lekársky týždenník), ktorý vychádza do dnešných čias. Počas svojej lekárskej praxe prednášal aj po slovensky, zriadil pre lekárov postgraduálne štúdium, uskutočnil reformu Krajinskej zdravotníckej rady a pričinil sa o prijatie uhorského zdravotníckeho zákona. V roku 1982 sa stal čestným profesorom univerzity v Pešti. Bol členom (dopisujúcim i čestným) Uhorskej akadémie vied a čestný doktor univerzity v Kluži. Za svojho života vydal viac ako 200 vlastných prác, redigoval lekársko-farmaceutický slovník, pomáhal pri vzniku lekárskeho knižného vydavateľstva.

Lekársku prax ukončil v roku 1892. O rok neskôr sa pre zdravotné problémy rozhodol odísť na regeneračný pobyt k moru, do Opatije. Tu 21. apríla 1893, vo veku nedožitých 78 rokov umrel. Je pochovaný v obci Vasegerszeg.

Jeho meno nesie nemocnica v Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. Rok čo rok je toto mesto spojené i s vypisovaním Markušovského vedeckého konkurzu, ktorý zabezpečuje stála Markušovského komisia a s udeľovaním Markušovského ceny za rozvoj maďarskej medicíny.

V rodnej Štrbe a v Vasegerszegu (v Maďarsku) boli odhalené umelecké diela na počesť Markušovského v autorstve výtvarníka Fera Guldana. Obe diela financovala obec Vasegerszeg. V rodnej Štrbe v rámci osláv jeho 200. výročia narodenia prebiehal v roku 2015 bohatý kultúrny program s odhaľovaním pamätnej tabule i s bohoslužbou, o ktorí sa výrazne pričinili štrbskí matičiari.

Na jeho jubileá nezabúda ani Miestny odbor Matice slovenskej v Rijeke. Jeho členovia si uctievajú pamiatku doktora Markušovského pri dvojjazyčnej tabuli v Opatiji. Starosta obce Štrba, Michal Sýkora, Matica slovenská, MO MS Štrba, MO MS Rijeka a matičiar, pán Jozef Schwarz z Bratislavy už roky spájajú svoje sily a chcú odhaliť Markušovskému pamätnú tabuľu v slovenčine i na území dnešného Chorvátska.

Zuzana Pavelcová

markusovsky


Honoring Dr. Markusovsky On His Birthday

Slovak doctor Ľudovít Ondrej Markušovský left traces of his work in several European countries.  The Štrbský native was born on April 25, 1815, in the nationally conscious family of Evangelical Pastor Ondrej Markušovský and Sophia (nee Medvecka).  His first lessons were with his father, with later studies in Rožňava and Kežmarok.  At first he focused on law (Royal Academy in Bratislava), but in 1934 he switched his major and became a medical student in Pest.  Due to financial problems (the death of his father) he was a teaching assistant with Count Lev Festetich.  He completed his doctoral studies in 1844 with the title MUDr.  in Budapest.  He completed his medical education in Paris.  Then from 1844 – 1846 he continued his studies at the surgical institute of  Professor Wattman in Vienna, and in 1847 he received an assistant job at the Budapest Surgical Clinic.  In the Meruôsm years, his practice was particularly sought after on the war front, where he worked as a hospital and staff doctor and in 1849 he served as the personal physician to army commander A. Görgeiho.

He later began working as a general practitioner.  His work in the field of rhinology can be described as pioneering and timeless.  In 1860 he designed a nasal mirror, which is still used, almost unchanged, by ENT doctors around the world.  Markušovský can rightly be described as the main organizer of the Hungarian medical and medical science.  He established the Department of Public Health and the Department of Hygiene at the Faculty of Medicine.  In 1857, he founded and edited the specialist journal Orvosi Hetilap (Medical Weekly), which remains in publication.  During his medical practice he lectured also in Slovak, established postgraduate studies for doctors, reformed the Regional Health Council, and was involved in the adoption of the Hungarian Health Act.  In 1892 he became an honorary professor at the University of Pest.  He was a member (correspondent and honorary) of the Hungarian Academy of Sciences and honorary doctor of the University of Cluj.  During his lifetime he published more than 200 of his own works, edited a medical-pharmaceutical dictionary, helped in the establishment of a medical book publishing house.

He retired from medical practice in 1892. A year later he decided to go to Opatija for a regeneration stay to the sea because of his health problems.  He died here on April 21, 1893, at the age of 78 years.  He is buried in the village of Vasegerszeg.

The hospital in Szombathely and the county hospital in Vas county bear his name.  Year after year, this town is also associated with the announcement of the Markus scientific audition, which is provided by the standing Markus Commission and with the Markus Award for the development of Hungarian medicine.

In his native Štrba and in Vasegerszeg (Hungary), works of art in honor of Markušovský were revealed by the artist Fero Guldan.  Both works were funded by the municipality of Vasegerszeg.  As part of the celebrations of his 200th anniversary of birth, a rich cultural program was held in his native town of Štrba in 2015, with a memorial plaque and worship unveiled by the Štrbski maticiari.

His contributions are not forgotten by the Local Department of the Slovak Matrix in Rijeka.  Its members have honored Dr. Markušovský at the bilingual board in Opatija.  The mayor of Štrba, Michal Sýkora, Matica slovenská, MO MS Štrba, MO MS Rijeka and Matičiar, Mr. Jozef Schwarz from Bratislava have been joining forces for years and want to unveil a Markušovský memorial plaque in Slovak and in the territory of present-day Croatia.

Zuzana Pavelcová