Apoštol Slavónie – Ján Kutlík st.

„Bo Kutlíkovská vzácna rodina Je perlou slovenských rodín.“
Felix Kutlík III.

V tomto roku si budeme pripomínať 130. výročie úmrtia Jána II. Kutlíka známeho najmä ako Jána Kutlíka st. Rod Kutlíkovcov je na Dolnej zemi dobre známy najmä vďaka dlhoročným pronárodným snahám, bojmi o posilnenie národnej identity Slovákov i vďaka kňazskej a učiteľskej práci trvajúcej takmer tri storočia.

Krajanské múzeum Matice slovenskej dlhoročne vlastní monografiu Dejiny Kutlíkovcov, ktoré zostavil potomok rodu Félix Kutlík III. Uvádza ju slovami: „Môj nebohý otec Felix Kutlík I, bývalý evanjelický farár kulpinský, žiadal, aby v záznamoch o rodine Kutlíkovcov, ktoré on započal robiť, po jeho smrti niektorý člen rodiny pokračoval. Rád plním túto jeho žiadosť, lebo z lásky k svojmu rodu aj sám sa ochotne zaoberám minulosťou svojich praotcov.“

Azda najvýznamnejšie sa do slovenských dejín Dolnej zeme zapísali otec a syn druhej a tretej rodovej generácie, ktorým venujeme krátku spomienku.

Ján Kutlík st. sa narodil 9. mája 1806 vo Vyšnom Kubíne, v remeselníckej rodine mäsiara Jána I. a Kataríny III., rod. Irešovej (pôvodom Poľky). Dva roky navštevoval elementárnu školu v Jasenove, rok sa škoľoval v Dolnom Kubíne, navštevoval gymnázium v Šajó-Gemeri, neskôr prestúpil kvôli výučbe nemčiny do Kežmarku. Jeho učiteľom bol Ján Chalupka, ktorému podľa písomných prameňov možno vďačiť za jeho národné prebudenie. Kvôli nedostatku financií na školné poplatky prestúpil na menšie gymnázium do Banskej Štiavnice, kde sa stretol s evanjelickým farárom a národovcom Jánom Seberínyim. V roku 1826 prestúpil na kolégium do Prešova, kde dokončil kňazské vzdelanie.

Prvé pracovné miesto získal v Starej Pazove. Tu úradoval ako kazateľ a učiteľ 13 rokov (1828 – 1841). Krátko pôsobil v banátskom Sv. Mikuláši (1841 – 1843), neskôr prestúpil do dnešného Rumunska (Mokrá pri Arade) a odtiaľ bol povolaný na Pitvaroš (1844). Jeho pôsobenie v Pitvaroši trvalo viac ako dve desaťročia. Tu dlhoročne slúžil a učil iba v slovenčine, čo mu prinieslo nemalé komplikácie s maďarským obyvateľstvom. Neúnavne podporoval všetky národné snahy, podujatia, angažoval sa literárne a publicisticky. Zaslúžil sa o výstavbu slovenských škôl i nedeľnej slovenskej školy v Pitvaroši. K presadzovaniu národných snáh a k angažovaniu sa vo veci národnej povzbudzoval a vyzýval mnohých kolegov. Bol obľúbencom Jána Kollára, ktorý ho nazval „apoštol Slavónie“. Kontakt nepretržite udržoval i s Ľudovítom Štúrom, ktorému pomohol na Dolnej zemi pripraviť finančnú zbierku na podporu Katedry česko-slovenského jazyka na evanjelickom gymnáziu v Bratislave.

Pod značkou J.K. st. nájdeme jeho články v Orlovi Tatranskom, Národných novinách, Obzore, Pohľadoch, Cirkevných listoch, Vedomostiach, Vestníku, Hlásnikovi…

Samostatne vydal Pohräbník, Pohrebné verše, Neďelné kázne, Oltánik, Kroniku dejepisnú, Jubileum Palatína Jozefa, Náboženskú čítanku, Makrobiotiku.

Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a jej predsedom pre odbor MS na Dolnej zemi. Na jej podporu venoval 12 zlatých. Zaslúžil sa o vznik a chod slovenského gymnázia v Revúcej. V Pitvaroši inicioval čitateľský spolok, venoval sa i výchove ľudu najmä v otázkach včelárstva, záhradkárstva i ovocinárstva. Z Pitvaroša odišiel označovaný ako pansláv do Slovenského Bánhedéša ku svojmu synovi, ktorý pôsobil ako farár a učiteľ a nasledoval jeho životné učenie. Ján Kutlík st. umrel 22. decembra 1890.

Rodinná kronika písaná jeho potomkom Felixom III. končí slovami: „V mojej osobnej opatere sa nachádzajú mnohé vzácne relikvie rodinné, znamenité obrazy, listy, knihy a iné veci, ktoré po mojej smrti dľa môjho želania odovzdané majú byť za účelom úschovy čiastočne v Matici Slovenskej, čiastočne Slovenskému Národnému Múzeu v Turčianskom Sv. Martine.“

Matica slovenská vo svojom fonde uchováva Dejiny Kutlíkovcov už viac ako celé štvrťstoročie.

Zuzana Pavelcová

Apostle of Slavonia – Ján Kutlík Sr.

“Because of Kutlík’s rare family
They are the pearl of Slovak families. ”
Felix Kutlík III.

This year we will commemorate the 130th anniversary of the death of John II. Kutlík known mainly as Ján Kutlík Sr. The Kutlíkovci family is well known in the Lower Land (Editor’s note: the Lower Land is south of the Slovak borders through Hungary, Romania, Serbia, where Slovaks lived) mainly due to many years of nationwide efforts, struggles to strengthen the national identity of Slovaks and to priestly dedication and teachings over almost three centuries.

The National Museum of the Matica slovenská has long owned a monograph (editor’s note: a detailed written study of a specialized subject) on the History of the Kutlíkovci, compiled by a descendant of the Félix Kutlík III family. He states it: “My poor father Felix Kutlík I, a former evangelical pastor of Kulpin, asked that a member of the family continue the records of the Kutlík family that he had begun to make after his death. I am happy to comply with his request; out of love for my family, I am willing to deal with the past of my ancestors. ”
Perhaps the most important in the Slovak history of the Lower Land was the father and son of the second and third generation, to whom we dedicate this brief memoir.

Ján Kutlík Sr. was born on May 9, 1806 in Vyšný Kubín, into a trade family of butcher Ján I and Katarína- Irešová III (originally from Poland). He attended elementary school in Jasenov for two years, then school in Dolný Kubín for a year, followed by gymnasium (high school) in Šajó-Gemer, and later moved to Kežmarok to learn German. His teacher was Ján Chalupka, who, according to written sources, can be thanked for his student’s national awakening. Due to the lack of funds for school fees, he moved to a smaller gymnasium school in Banská Štiavnica, where he met the Evangelical pastor and nationalist Ján Seberínyi. In 1826 he transferred to the college in Prešov, where he completed his priestly education.

He got his first job in Stará Pazova. He served there as a preacher and teacher for 13 years (1828 – 1841). He worked briefly in the Banat Sv. Mikuláš (1841 – 1843); later he moved to today’s Romania (Mokrá pri Arade) and from there he was called to Pitvaroš (1844). His work in Pitvaroš lasted more than two decades. He served here for many years and taught only in Slovak, which brought him considerable complications with the Hungarian population. He tirelessly supported all national efforts, events, and became involved in literature and journalism. He was responsible for the construction of Slovak schools and the Slovak Sunday school in Pitvaroš. He encouraged and called on many colleagues to push for national efforts and to get involved in the national cause. He was a favorite of John Kollar, who called him the “Apostle of Slavonia.” He also kept in touch with Ľudovít Štúr, who helped him prepare a fundraiser in the Lower Land to support the Department of the Czech-Slovak Language at the Evangelical Grammar School in Bratislava.

Under the name of J.K. Sr. we can find his articles in Orlov Tatranský, Národné noviny, Obzor, Pohledy, Church letters, Vedomostiach, Vestník, Hlásnik …

He independently published Pohräbník, Funeral Verses, Sunday Sermons, the Altar, the Historical Chronicle, the Jubilee of the Palatine Joseph, the Religious Reading Book, and Macrobiotics.

He was a founding member of Matica slovenská and its chairman for the World Cup in the Lower Land. He donated 12 gold coins to support it. He was responsible for the establishment and operation of the Slovak gymnasium (high school) in Revúca. In Pitvaroš, he initiated a reading association, he also devoted himself to educating the people, especially in matters of beekeeping, horticulture and fruit growing. He left Pitvaroš , known as panslav, to his son living in Slovenský Bánhedéš who worked as a pastor and teacher and followed his life teachings. Ján Kutlík Sr. died December 22, 1890.

Family chronicle written by his descendant Felix III. ends with the words: “In my personal care there are many rare family relics, excellent paintings, letters, books and other things, which after my death, according to my wishes, are to be handed over for safekeeping partly in Matica Slovenská, partly to the Slovak National Museum in Turčiansky St. Martin. ”

Matica slovenská has kept the History of Kutliks in its treasury for more than a quarter of a century.