„Za Boha a národ“ - mimoriadny život a dielo Štefana Boleslava Romana
„Naša jednotná spolupráca a obeta pre záujmy národa budú vždy pozitívnym a tvorivým vyjadrením našich záväzkov k národu, z ktorého sme prišli.“ – B. Roman, Bulletin SKS, 1971, č. 4 ̶ 5, s. 3
Štefan Boleslav Roman, rodák z malej dediny na východnom Slovensku, Veľkého Ruskova (dnes Nový Ruskov), zatiaľ nedosiahol v slovenskej spoločnosti uznanie, ktoré si taká dôležitá autorita pri postupnom formovaní slovenskej štátnosti zaslúži.
Štefan Boleslav Roman sa narodil 17. apríla 1921 v chudobnej roľníckej rodine s rodičmi Jurajom a Helenou. Ako šestnásťročný (v roku 1937) emigroval s bratom Jurajom do Kanady. Najskôr pracoval na farme v Port Perry, slúžil v kanadskej armáde, neskôr pracoval ako robotník v spoločnosti General Motors v Oshawe. Mnohí sa na jeho životnú cestu pozerajú cez prizmu silného nacionalizmu a gréckokatolíckej viery, ktoré ho predurčovali k tomu, aby dosiahol úspech s neúnavnou vôľou a silným vnútorným presvedčením. Jeho vieru formovali slovenské národné organizácie a skupina gréckokatolíkov v Oshawe v kombinácii s nacionalistickými tendenciami hlboko zakorenenými v jeho rodnom Slovensku. Vnímal svoje nové prostredie v Kanade ako príležitosť, ktorá mu umožňovala slobodne konať v prospech svojej vlasti. Ďalej udržiaval členstvo v zabehnutých slovenských združeniach v zámorí, ktorým (ako dvadsaťštyriročný) adresoval listom Medzinárodnej rade ministrov zahraničných vecí vo funkcii predsedu výboru Kanadskej slovenskej ligy.
Po zakúpení pozemku, na ktorom sa našli ložiská uránu, založil spoločnosť Denison Mines Ltd., kde pôsobil ako výkonný riaditeľ. Uránové bane boli najväčšie na svete a poskytovali obrovský finančný kapital. Neskôr svoje podnikanie rozšíril na ďalšie odvetvia vrátane ropy a zemného plynu a vybudoval stabilné priemyselné a finančné konzorcium. Bol to typ človeka, ktorý dokázal správne identifikovať investičné príležitosti s odvahou, podnikaním, rozvahou a šiestym zmyslom, ktorý ho správne viedol počas celej jeho kariéry. V roku 1978 bol menovaný jedným z desiatich najúspešnejších kanadských podnikateľov. Roman bol hrdý na svoj slovenský pôvod (a dokonca ho v rozhovore s Chruščovom označili za Slováka) a zámorské ani európske médiá o ňom nikdy nehovorili inak ako o kanadskom priemyselníkovi slovenského pôvodu.
Roman sa obklopil významnými exilovými predstaviteľmi slovenskej literatúry, kultúry a vedy; a finančne podporil vedecké konferencie, udelil štipendiá a ceny mladým slovenským talentom, ako aj financoval preklad kníh zo slovenskej histórie do svetových jazykov a zaslal ich do rôznych knižníc. Spolu s E. Löbelom predstavil svoje vlastné ekonomické teórie v knihe „Zdieľaná zodpovednosť“.
Od roku 1964 ̶ 65 sa ako laický zástupca zúčastňoval na zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu. Svoje hlboké kresťanské presvedčenie a vzťah k vlasti prejavil financovaním monumentálnej katedrály Premenenia Pána v kanadskom Unionville, ktorá bola postavená ako desaťnásobné zväčšenie jeho rodného ruskovského kostola. V roku 1984 katedrálu vysvätil pápež Ján Pavol II.
Obchodné vzťahy mu otvorili cestu do politických a cirkevných kruhov a posilnili jeho vplyv. Počas účasti na zahraničných fórach neváhal požadovať slobodu a rovnosť slovenského národa s ostatnými národmi v Európe. Roman svoje odhodlanie v tejto otázke potvrdil Svetovým kongresom Slovákov (SKS), v ktorom pôsobil ako jeho prezident. Po konzultácii so slovenskými krajanskými a exilovými organizáciami viedol Roman v júni 1970 stretnutie zakladajúceho zhromaždenia SKS vo Washingtone DC. Jeho oficiálny tlačový orgán, Bulletin SKS, bol vydávaný v rokoch 1971-1996 s cieľom zachovať medzinárodnú úroveň informované fóra a hľadajúce ich intervencie a podporu v slovenskej veci. Jedným z najvýznamnejších úspechov SKS bolo 29-stranové memorandum o porušovaní ľudských práv Slovákov adresované prezidentovi USA.
Pri pohľade na SKS z pohľadu (vtedajšej) politickej organizácie Česko-Slovenska a procesu prebiehajúcej normalizácie boli Romanove aktivity pozorne sledované (vtedajším) Politburom. V tom čase mala ČSSR veľvyslanectvá Československej republiky vo Washingtone DC v USA a kanadskej Ottawe a generálny konzulát v kanadskom Montreale, ktorý hodnotil činnosť Kongresu ako reaktívnu s protislovenským a protikomunistickým zameraním. O aktivitách SKS na Slovensku sa vedelo málo a jej úspechom sa tam nedostalo takmer nijakej pozornosti médií.
V zahraničí uznávaný, doma takmer neznámy, Štefan Boleslav Roman náhle zomrel 23. marca 1988 v Kanade, rok pred očakávaným pádom komunistického režimu. Jeho život a dielo boli odvtedy ocenené mnohými vyznamenaniami in memoriam. Posmrtne mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky v rokoch 1990 a 1995 a vtedajší prezident Michal Kováč mu udelil Rad Bieleho dvojkríža.
Zuzana Pavelcová
“For God and the Nation” – the extraordinary life and work of Štefan Boleslav Roman
“Our united cooperation and sacrifice for the interests of the nation will always be a positive and creative expression of our obligations to the nation we came from.” -B. Roman, Bulletin SKS, 1971, no. 4 ̶ 5, p. 3
Štefan Boleslav Roman, a native of a small village in eastern Slovakia, Veľký Ruskov (now Nový Ruskov), has not yet achieved recognition in Slovak society that such an important authority in the gradual formation of Slovak statehood deserves.
Štefan Boleslav Roman was born on April 17, 1921, into a poor peasant family with his parents Juraj and Helena. At the age of sixteen (in 1937) he emigrated to Canada with his brother Juraj. He first worked on a farm in Port Perry, served in the Canadian Army, and later worked as a laborer at General Motors in Oshawa. Many view his life path through the prism of strong nationalism and the Greek Catholic faith, which predestined him to achieve success with a relentless will and strong inner conviction. His faith was shaped by Slovak national organizations and a group of Greek Catholics in Oshawa, combined with nationalistic tendencies deeply rooted in his native Slovakia. He saw his new environment in Canada as an opportunity that allowed him to act freely for the benefit of his homeland. He also maintained membership in well-established Slovak associations overseas, which (at the age of twenty-four) he addressed in a letter to the International Council of Foreign Ministers in his position as Chairman of the Canadian Slovak League Committee.
After purchasing land on which uranium deposits were found, he founded Denison Mines Ltd., where he served as CEO. The uranium mines were the largest in the world, affording huge financial capital. Later, he expanded his business to other trades including oil and gas, and built a stable industrial and financial consortium. He was the type of person who could correctly identify investment opportunities with courage, entrepreneurship, balance and a sixth sense that guided him correctly throughout his career. In 1978, he was named one of Canada’s ten most successful entrepreneurs. Roman was proud of his Slovak origin (and was even identified as Slovak in an interview with Khrushchev) and the overseas and European media never spoke of him other than as a Canadian industrialist of Slovak origin.
Roman surrounded himself with important exile representatives of Slovak literature, culture and science; and he financially supported scientific conferences, and awarded scholarships and prizes to young Slovak talents as well as financed the translation of books from Slovak history into world languages and sent these to various libraries. He presented his own economic theories together with E. Löbel in the book “Shared Responsibility.”
From 1964 ̶ 65 he participated as a lay representative in Vatican II Council meetings. He manifested his deep Christian convictions and relationship with his homeland by funding the monumental Transfiguration Cathedral in Unionville, Canada, which was built as a tenfold magnification of his native Ruskov church. In 1984, the cathedral was consecrated by Pope John Paul II.
Business relations opened the way for him into political and ecclesiastical circles, strengthening his influence. While participating in foreign forums, he didn’t hesitate to demand freedom and equality for the Slovak nation with other nations in Europe. Roman confirmed his commitment to this issue with the World Congress of Slovaks (SKS), serving as its President. After consulting with Slovak expatriate and exile organizations Roman led a meeting of the founding assembly of the SKS in Washington, DC in June of 1970. Its official press body, the SKS Bulletin, was published from 1971-1996, with the goal of keeping international forums informed and seeking their intervention and support in the Slovak cause. One of the most significant successes of the SKS was a 29-page memorandum on violations of human rights of Slovaks addressed to the President of the United States.
Looking at the SKS from the perspective of the (then) political organization of Czechoslovakia and the process of ongoing normalization, Roman’s activities were closely monitored by the (then) Politburo. At that time, the Czechoslovak Republic had Czechoslovak embassies in Washington DC, USA, and Ottawa, Canada, and a consulate general in Montreal, Canada, which assessed the activities of the Congress as reactive with an anti-Czechoslovak and anti-communist focus. Little was known about SKS activities in Slovakia and its successes received almost no media attention there.
Recognized abroad, almost unknown at home, Štefan Boleslav Roman died suddenly on March 23, 1988, in Canada, a year before the expected fall of the communist regime. His life and work have since been awarded many honors in memoriam. He was posthumously awarded the National Prize of the Slovak Republic in 1990 and in 1995, and the then president Michal Kováč awarded him the Council of the White Double Cross.
Zuzana Pavelcová